JE AJ TVOJ MANŽEL REŠPEKTUJÚCI?

Častokrát padne táto otázka. Mne sa na ňu odpovedá jednoducho, lebo pre moje šťastie je. Ani jeden to nemáme automaticky v sebe (asi ako väčšina z nás) a učíme sa za pochodu. Ja hľadám, reprodukujem, logicky vysvetlím, on prijme za svoje a obaja sa snažíme aplikovať. Nie vždy sa nám zadarí, občas padneme, ale učíme sa na vlastných chybách a snažíme sa byť čoraz lepší. Prax robí majstra :).

V čom sa nepohodneme sú obrazovky. On povolí častejšie než ja a potom sa pri pozeraní zaseknú dlhšie než aj oni sami plánovali. Ale o inom som dnes chcela…

Nedávno som počúvala jeden rozhovor, kde sa vravelo, že rešpektujúci prístup jedného rodiča (väčšinou manželky) by mal byť aj smerom k tomu druhému, ak nezdieľajú podobný názor. A teda manželka by mala rešpektovať manžela, ak chce on napríklad autoritatívnu výchovu. To rešpektovanie mi znie logicky, ale keďže som takúto situáciu nezažila, neviem si ju úplne predstaviť.

Úprimne, asi by to bolo pre mňa veľmi náročné. Viem, aké je častokrát pre mňa samú ťažké, ostať v niektorých situáciách pokojná. Keď by k tomu začal byť nervózny aj manžel a riešil by ju svojim spôsobom, dosť by ma to demotivovalo a vyčerpávalo.

Pre deti je to asi tiež chaos. Alebo sa časom naučia, že mama je tá dobrá a otec ten prísny. Určite som však presvedčená, že druhú osobu zmeniť nemôžem, ale seba áno. A jedine svojim vlastným príkladom, prístupom a životom môžem pomôcť k zmene niekoho druhého. Ale iba s jednou podmienkou. Ak to bude chcieť aj on sám

☝

Inak nemám šancu. Ak uvidí, že s dieťaťom mám krásny otvorený vzťah a nebojí sa ku mne prísť a porozprávať sa o hocičom. Napríklad 

❤

Keď sa tak zamýšľam, asi by to tak malo fungovať aj smerom k starým rodičom. Ale samozrejme opäť aj opačne – ich rešpektom k nám a našej výchove. Teoreticky 🙂

️Ako to máte u vás? A aký má váš manžel názor na toto iné rodičovanie? Ako riešite u vás rozdielny prístup? 

Celkom ma zaujíma, ako to funguje v iných rodinách, možno to pomôže ďalším rodičom.

Vaša Erika

Erika Bistrović
Mojimi vášňami sú deti, prístup k nim a k ich emóciám a fungovanie detského mozgu. Ukazujem rodičom cestu, ako vďaka poznatkom z neurovied, kontaktného a vnímavého rodičovstva, mať láskyplný a harmonický vzťah so svojimi deťmi. Môj príbeh si prečítate tu >>
Komentáre
  1. Lucia píše:

    Zaujimava tema a tusim nedavno aj jedna z mojich otazok na teba
    Ja mozem povedat z vlastnej skusenosti: na cestu respektujuceho rodicovstva som sa dala za pochodu,proste mi ten stary program,ten stary pristup (ospravedlnujem sa za to pomenovanie,nechcem sa nikoho dotknut) nevyhovoval,vzdy mi ostalo tazko od srdca a tak som si to k sebe pritiahla a informacie a ludia a knihy sa zacali valit a stale sa vlastne valia co je uzasne lebo otvaraju nove obzory a odkryvaju aj tie moje ubolene vrstvy z detstva.
    Zacala som vedome praktizovat ked malo nase slniecko 8M. Tazko sa niektore nazory diskutovali s manzelom a nechcel o nich pocut,mozno som volila nespravny jazyk,sposob, neviem Tak som to pravdu povediac prestala riesit,ukladala si informacie v hlave,triedila ale nadalej praktizovala a casom sa ukazalo ze vacai respekt prisiel aj voci manzelovi,susedom a kazdemu koho na ulici stretnem a samozrejme v prvom rade na vztahu s nasou malou a voci tomu uz manzel imunny nebol takze priklad je ten najsilnejsi argument. Pokial otec miluje svoje deti a vidi,ze maju s mamou predherny vztah,plny lasky a rozumeju si aj v tichom objati,kt vylieci vsetky boliestky, tak chce ten „zazrak“ casom aplikovat tiez. A vtedy sa otvarara brana pre diskusie,drobne pohlady a aha momenty. Lebo clovek je na ne uz zrely a pripraveny.
    Vela krat sa nam nepodari a sme so seba sklamani ale je pre mna uuuzaasne vidiet, ze sa snazime a premyslame ako to spravit nabuduce lepsie a ako hlavne co najmenej zasahovat a co najviac sprevadzat nase dieta.

    Takze tolko. Dakujem za clanok ❤

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Vaše osobné údaje budú použité iba pre účely spracovania tohto komentára.