Môj príbeh

Rodičovstvo je pre mňa cesta. Cesta sebapoznania, ktorá nikdy nekončí. Keď som bola prvýkrát tehotná, ešte som netušila, čo ma čaká a spočiatku som odmietala čítať knihy o rodičovstve a výchove napriek tomu, že knihy milujem. Dostali sa ku mne až okolo ôsmeho mesiaca a nepúšťam ich z rúk dodnes. 

Časom som zistila, že môžem deťom hovoriť, čo len chcem, ale pokiaľ to aj ja nežijem, jednoducho ma nebudú počúvať. A to najmä preto, že deti sú naše zrkadlá a do ich 6-teho roku sú ich emócie, správanie a konanie v drvivej väčšine odrazom zrkadlových neurónov.

Zistila som, že rodičovstvo je predovšetkým o zmene mňa samotnej, neustály sebarozvoj, aby som sa mohla stať lepším človekom, zaujímať sa o moju minulosť, korene a prečo moji rodičia postupovali ako postupovali. Naučila sa odpúšťať, prijímať a pozerať na svet inými očami. A vďaka týmto poznatkom pristupovať inak ku svojim deťom.

Moja cesta začala prvým tehotenstvom. Najviac som sa bála pôrodu. Tento strach u mňa začal ešte niekedy v puberte a niesol sa so mnou naďalej. Vždy som túžila po bábätku a nikdy som sa nebála, že by som sa o neho nedokázala postarať. Len ten pôrod... A tak išla celá moja energia do prípravy na pôrod, ktorý našťastie dopadol nad moje očakávania.

Postupne som začala zisťovať, že sa o bábätko chcem starať inak než som videla u iných rodičov vo svojom okolí. Vnímala som svoju dcérku, jej potreby a zaujímala sa o veci spojené s jej starostlivosťou, ktoré boli pre mňa a moje okolie dovtedy nové. Nebála som sa toho a počúvala svoju intuíciu.

...som sa začala viac a viac zaujímať o všetky informácie spojené s kontaktným, vnímavým a rešpektujúcim rodičovstvom. Argumenty a skúsenosti ľudí, ktorí o ňom písali a rozprávali mi dávali veľký zmysel.

Preto som si hľadala čoraz viac spôsobov inej starostlivosti a dostala sa postupne k informáciám o bondingu, dojčení, spoločnom spaní, nosení, prvých príkrmoch ručičkami (tzv. BLW - Baby Led Weaning), bezplienkovaní, akceptovaní plaču, Márii Montessori a nakoniec detských emóciach a mozgu.

Všetky tieto poznatky ma začali čoraz viac fascinovať, že som sa rozhodla opäť zasadnúť do školských lavíc a doplniť si svoje vedomosti ohľadom detskej psychológie.

Aj dnes sa ešte stále učím a pracujem na sebe. Rada by som sa s mojimi vedomosťami a skúsenosťami podelila. Som totiž presvedčená, že deti sa rodia ako čistý nepopísaný papier a je na nás, ako na neho podpíšeme a čo ich bude oplyvňovať ich celý život.

Jediné, čo potrebujú je bezpodmienečná láska, ktorú im my ako rodičia môžeme vždy nezištne ponúknuť. A ja vám pomôžem s nástrojmi a cestou, ako to dostiahnuť bez zbytočného kriku a hnevu na oboch stranách.

“Bezpodmienečná láska prejavuje dieťaťu lásku za každých okolností. Milujeme bez ohľadu na to, ako dieťa vyzerá, bez ohľadu na to, aké dosahuje výsledky, aké má slabosti a nedostatky, bez ohľadu na to, čo od neho očakávame, a čo je najťažšie, bez ohľadu na to, ako sa správa. To neznamená, že sa nám každý jej prejav musí páčiť. Znamená to, že dávame a preukazujeme lásku nášmu dieťaťu stále, dokonca aj vtedy, keď je jeho správanie nevhodné.” Citát z knihy "5 Jazykov lásky pre deti".