Prečo škôlku zatiaľ nepotrebujeme

Začal sa september a všade okolo nás sa rieši škola a škôlka. Nás sa to ešte netýka, aj keď už Sara na to „má vek“. Celkom som si vydýchla, keď som si predstavila, že nemusím premýšľať, či sa jej bude páčiť alebo budú ťažkosti, a namiesto toho si budeme užívať ešte všetci traja spolu.

Takže je to oficiálne. Saru sa zatiaľ nechystáme dávať do škôlky. Aspoň nie klasicky 5x v týždni od rána do večera. Dôvodov máme viac. A keďže viem, že je nás neškôlkárov viacero, spísala som na jedno miesto tie naše. Možno to niekomu pomôže do budúcna, dodá sebavedomie a odvahu nechať si toho staršieho alebo aj jediného doma pri sebe.

Takto to momentálne vyhovuje nám, našim podmienkam a možnostiam. Pokiaľ niekto nemá na výber a dieťa do škôlky dať musí či už z pracovných alebo iných dôvodov, rozumiem a neodsudzujem. 

Takže tu sú naše 4 hlavné dôvody:

1. Súrodenecký vzťah

Kvalitu súrodeneckého vzťahu ovplyvňuje viacero faktorov, a tými najdôležitejšími sú aj tie, koľko času súrodenci spolu trávia od malička. Pokiaľ sú oddelení a vidia sa len navečer a cez víkendy, je možné, že tento vzťah bude vyzerať inak než taký, kde sú spolu stále a majú možnosť vyrastať a zvykať si na seba od narodenia druhého súrodenca.

Druhým faktorom je aj dôvera a nezasahovanie rodiča do hier, komunikácie a riešenia konfliktných situácii detí, pokiaľ to nie je nevyhnutné. Deti sa naučia spolu fungovať samé bez „policajného“ dozoru. A okrem toho si vybudujú pevné puto do budúcnosti. Aspoň v to verím.

2. Socializácia

Najdôležitejšie vzťahy, od ktorých sa odvíjajú aj tie ďalšie v živote a sú deťom modely pre budovanie vzťahov do budúcna sú práve tie súrodenecké a rodičovské. Mladší brat je pre mňa najväčší dôvod prečo si staršiu dcéru nechávam doma, ale máme to šťastie, že je zároveň aj v kolektíve rovesníkov. 

Skoro každý týždeň sa vidí s bratrancom a dvoma kamarátkami a to úplne stačí. V škôlke sa deti tiež nehrajú všetky spolu, ale hľadajú si pár (možno jednu alebo dve) spriaznených duší, s ktorými trávia čas a vytvárajú si hlbšie vzťahy. Čiže toto máme pokryté.

3. Výber škôlky

 Ďalší dôvod, prečo Sara nejde do škôlky je, že sme dlho nemohli nájsť tú pravú. Samozrejme, že ako každý rodič, sme aj my pre naše dieťa chceli to najlepšie a hľadali sme niečo, kde by bola kombinácia Montessori pedagogiky a lesnej škôlky, zdravá strava a normálny prístup učiteľov. 

V týchto končinách je to veľký problém nájsť, aj keď sa mi to asi po pol roku podarilo. Boli sme sa pozrieť na deň otvorených dverí a boli sme príjemne prekvapení. Síce sme sa v máji predbežne prihlásili na október, ale nevedeli nám prisľúbiť miesto. 

My sme si to medzičasom rozmysleli. Ale keby sa miesto aj uvoľnilo, konzultovali by sme to so Sarou a dali ju tam maximálne na 2 dni v týždni. Ak by to bolo možné.

4. „V škôlke sa naučí“

Podľa môjho názoru sa tam toho nenaučí až tak oveľa viac než sa môže naučiť aj doma. To, že dieťa urobí denne viac aktivít neznamená, že bude šikovnejšie. Bežné hry, zručnosti (vystrihovanie, plastelíny, nalepovanie, kreslenie, čítanie) robíme aj spolu alebo iné vonku s kamošmi. Okrem toho sa dieťa môže v „zlej“ škôlke pokaziť a zvlčieť. Aj také som už počula. Čiže nie vždy sú tu len pozitívne vplyvy.

Osobne poznám ľudí, ktorí do škôlky nikdy nechodili a vôbec sa to vtedy neriešilo. Moja mama sa nás snažila tiež v každej voľnej chvíľke nedať do škôlky a boli sme doma. Ja si toho veru zo škôlky až tak veľa nepamätám. Najviac to, ako sa mi tam v zime a po tme nechcelo vstávať .

Pre zaujímavosť : v Chorvátsku idú deti do jasiel už od roku a v Rakúsku od dvoch. Čiže Sara, ktorá ešte nemala tri roky, je tu za neškôlkárskeho exota už oveľa dlhšie.

Mojím želaním by bola komunita neškolkárov tak, ako to funguje v rôznych častiach Česka a Slovenska. Na Facebooku môžete nájsť skupinu Neškôlkári, kde sa mamičky navzájom hľadajú a deti môžu aj takto tráviť voľný čas a socializovať sa.

Ja som tu zatiaľ našla jedinú mamičku, ktorá zmýšľa podobne ako ja a dokonca má dcéru a syna v rovnakom veku ako ja. Žeby náhoda? Takže sa stretávame s nimi, do toho jeden spoločný športový alebo tanečný krúžok pre dievčatá a to bude zatiaľ stačiť.

Spokojní sme všetci, nám to vyhovuje, Sara mi doma neprekáža a zatiaľ to meniť nechceme.

Erika Bistrović
Mojimi vášňami sú deti, prístup k nim a k ich emóciám a fungovanie detského mozgu. Ukazujem rodičom cestu, ako vďaka poznatkom z neurovied, kontaktného a vnímavého rodičovstva, mať láskyplný a harmonický vzťah so svojimi deťmi. Môj príbeh si prečítate tu >>
Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Vaše osobné údaje budú použité iba pre účely spracovania tohto komentára.