Alebo pravda o marketingovej politike výrobcov náhrad materského mlieka pre deti

Musím sa priznať, že som naozaj dlho rozmýšľala, či vôbec tento článok napísať a pustiť do sveta, alebo radšej nevŕtať do osieho hniezda. Na úvod chcem poznamenať, že umelú výživu ako takú neodsudzujem a tento článok nie je mierený na nikoho, kto tieto produkty používa/l alebo dobrovoľne propaguje/oval na sociálnych sieťach.

Som presvedčená o tom, že mnoho z týchto ľudí si niektoré dôsledky propagácie neuvedomuje, a preto som sa rozhodla o tom napísať.

Téma umelých mliek versus dojčenie dokáže vyvolať množstvo protikladných názorov. Ale tento článok je o inom. O tom, ako funguje marketing producentov náhrad materského mlieka, a prečo som sa rozhodla ho na svojich účtoch sociálnych sietí nepodporovať.

Nakoniec, pri zvažovaní, či článok publikovať alebo nie, vyhralo u mňa vedomie, že by sa o negatívnom dopade marketingu umelých výživ malo dozvedieť čo najviac ľudí. Pretože sa o tom hovorí málo, vlastne takmer vôbec.

Ako som sa k týmto informáciám dostala

Pri písaní môjho posledného eBooku o prvých príkrmoch metódou BLW (dieťatko sa krmí od začiatku príkrmov samo bez pomoci rodičov a skutočným jedlom, teda nemixovanou stravou) som narazila na, pre mňa, prekvapujúce a miestami až šokujúce praktiky výrobcov umelých výživ, na ktoré by som rada upozornila aj rodičov, ktorí na tieto informácie bežne nenarazia. 

Nie som odporca umelého mlieka

Umelé mlieko považujem za úžasný vynález, ktorý zachránil a ešte zachráni životy mnohých novorodencov a zníži/l ich úmrtnosť. Nemám nič proti umelému mlieku ako takému. Naopak som rada, že je tu stále alternatíva ako pomôcť prežiť bábätkám, pokiaľ sa vyčerpali všetky iné možnosti. 

Prekáža mi spôsob, akým sa výrobcovia prezentujú v krajinách tretieho sveta a v súčasnosti dávajú do povedomia prostredníctvom influencerov aj na sociálnych sieťach. Ale poďme k veci.

Vedeli ste, že reklamy náhrad materského mlieka sú zakázané?

Umelé mlieko bolo vyrobené pre novorodencov a patrí medzi liečivá. Čiže jeho podávanie má aj svoje riziká, rovnako ako pri iných liekov. V našej spoločnosti je rozšírená myšlienka, že vďaka umelému mlieku a kašiam na dobrú noc (od istých značiek) deti lepšie spia, prespia celú noc, sú pokojnejšie. A ktorá matka by si to neželala? 

Dojčenie začína byť mnohým matkám na obtiaž a začínajú ich nahlodávať pochybnosti, či by sa jej dieťa a aj ona, predsa len nevyspala lepšie, ak by mu pripravila do fľašky trošku umelého mlieka alebo dala zjesť kašu na dobrú noc. Málokedy sa rozpráva o tom, ako sa dieťaťu v noci vyvíja a pracuje mozog, budenie je úplne prirodzené, ba dokonca žiadané.

Niektorí spánkoví tréneri nás dokonca presviedčajú, že pokiaľ dieťa nespí celú noc a určitý počet hodín, tak nebude prospievať. V ideálnom prípade hneď pár týždňov po narodení. Maminky sú zúfalé, ak ani tento tréning nepomáha. Majú pocit, že zlyhávajú a niečo nerobia dobre. 

K téme spánku detí odporúčam prečítať knihu od spánkovej antropologičky Lenky Medvecovej Tinkovej S láskou o dětském spánku (všeobecne o spánku detí) a Batole (spánok detí od 1 do 3 rokov). Mňa Lenka upokojila, že moje dieťa je v poriadku a nemusí prespať celú noc.

Medzinárodný kódex Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) (International Code of Marketing of Breast-milk Substitutes) zakazuje propagovanie všetkých náhrad materského mlieka, kde okrem umelého mlieka pre novorodencov patria aj:

• dojčenské fľaše a cumlíky,

• obilninové kaše (nielen na dobrú noc),

• dojčenské vody, džúsy, čaje,

• príkrmy: zeleninové, ovocné a miešané pyré (v sklenených pohárikoch alebo taštičkách), ktoré sa podávajú pri umelom mlieku alebo dojčení v akomkoľvek veku dieťaťa alebo rôzne iné doplnky potravy,

• reklamné predmety u pediatrov a gynekológov (boxy a balíčky pre budúce mamičky s týmito predmetmi a vzorkami týchto náhrad).

Okrem tejto propagácie sa kódex vyjadruje aj k navštevovaniu pediatrov a lekárov konferencií a podujatí, ktoré sponzorujú producenti umelých výživ a prijímaniu darov od obchodných zástupcov týchto firiem.

• 

• 

• 

Pozitívnym príkladom v odmietnutí reklám na náhrady materského mlieka bol v minulom roku britský vedecký časopis zameraný na medicínu The BMJ (The British Medical Journal). Vo svojom stanovisku (prečítate si ho tu) sa po takmer 40 rokoch od zavedenia Kódexu, rozhodol ho akceptovať aj s vedomím, že budú mať v roku 2020 straty až 350-tisíc eur.

Ako je to na Slovensku?

Na Slovensku zatiaľ žiaden zákon neupravuje marketing náhrad materského mlieka, aj keď je táto propagácia v rozpore s Medzinárodným kódexom WHO.

A preto sa stále nájdu reklamy, reklamné letáky na pokračovacie mlieka, cumlíky, fľaše, kaše, príkrmy a doplnkové výživy v časopisoch určených mamám, rodičom, v televízii, na sociálnych sieťach. V čakárňach u lekárov sa ponúkajú reklamné predmety a vzorky mliek či príkrmov od rôznych značiek.

Jessica, 24 z Filipín si myslí, že umelé mlieko má vyššiu výživovú hodnotu než jej mlieko

Najväčším šokom pre mňa boli marketingové praktiky výrobcov v krajinách tretieho sveta. Ich agresívna a zavádzajúca propagácia vedie k pochybnostiam matiek o výživovej hodnote ich materského mlieka. Zo strachu, aby svojmu dieťaťu neublížili a malo dostatok živín, radšej podávajú umelé mlieko, ktoré si častokrát ani nemôžu dovoliť.

Ako jeden príklad uvediem Jessicu, ktorá svoju dcérku kŕmila umelým mliekom, pretože ju miestna komunita presvedčila, že umelé mlieko je rovnako dobré, ba dokonca lepšie než materské mlieko.

Pre Jessicu bolo umelé mlieko drahé, preto podávala 4x denne iba polovicu fľaše. V dome nemá elektrickú energiu ani tečúcu vodu, preto mala problém fľaše sterilizovať. A tak jej dcérka skončila trikrát v nemocnici s hnačkou a má astmu. 

Jej celý príbeh aj s fotkami a ďalšími príkladmi ako firmy rozdávajú vzorky lekárom a pôrodným babiciam na Filipínach a pozývajú na konferencie, ktoré sponzorujú, si môžete prečítať v článku tu. Dozviete sa v ňom aj to, o ktorú firmu išlo.

Ďalším kontroverzným prípadom negatívnej propagácie dojčenia bola v roku 2015 reklamná kampaň na umelé mlieko v Brazílii. Sponzorovaná rovnakou firmou ako vo vyššie spomínanom článku.

Na obrázkoch bolo znázornené dojčiace sa batoľa a na jednom prsníku napísané: “Your child is what you eat” a na druhom namaľované fast foodové jedlá ako hamburger, šiška alebo Coca Cola. Dojčiacim matkám chceli vsugerovať, že pokiaľ sa nebudú stravovať zdravo, tak aj ich dieťa neprijíma dostatok potrebných živín. Fotky kampane a článok nájdete tu.

Je nepochybné, že (nielen) dojčiaca matka by sa mala stravovať zdravo. Ale napriek tomu bude mať materské mlieko stále väčšiu nutričnú hodnotu a viac vitamínov, minerálov, imunitných látok, cukrov, tukov, bielkovín, oligosacharidov a ďalších látok v najlepšej forme a podobe pre bábätko než umelé mlieko. Porovnanie podrobného zloženia materského a umelého mlieka si môžete pozrieť tu.

Okrem toho výrobcovia snažia predávať svoje produkty (sušené mlieko s cukrom obohatené vitamínmi a pridanou arómou, nápoje podporujúce dojčenie) určené tehotným aj dojčiacim matkám s presvedčením, že vďaka ich výrobkom zabezpečia dieťatku aj svojmu telu všetky potrebné látky a vitamíny.

Ak vás téma agresívnej a nekalej propagácie umelého mlieka v tretích krajinách zaujíma viac, odporúčam si pozrieť film Tigers. Je to skutočný príbeh muža menom Raza –  obchodného zástupcu jednej značky vyrábajúcej umelé mlieko v Pakistane, ktorý povedal pravdu o smrti novorodencov a detí spôsobené ich umelým mliekom.

Raza musel emigrovať do Kanady, pretože sa mu firma vyhrážala smrťou. Článok o filme si prečítajte tu.

Rovnaké praktiky sa bohužiaľ dejú aj iných častiach Ázie, Afrike a Južnej Amerike.

Ako sa výrobcovia umelých výživ zviditeľňujú na sociálnych sieťach

Výrobcovia umelých mliek využívajú medzeru v zákone a v rozpore s Medzinárodným kódexom sa čoraz častejšie objavujú v reklamách na sociálnych sieťach vo forme spoluprác s blogerkami a influencerkami. Ich produkty propagujú aj matky, ktoré úspešne dojčia. 

Firmy majú svoju stratégiu, kedy ponúknu influencerkám doplnkové produkty ako hotové príkrmy v sklenených nádobkách, cestovné vrecúška s ovocným pyré, nesolené chrumky s rôznymi druhmi zeleniny, detské keksíky alebo rôzne iné lákavé dobroty pre deti, ktoré mamičky odprezentujú na svojich sociálnych sieťach. Popritom môžu dostať podmienku, aby zároveň uverejnili príspevok, v ktorom spomenú aj umelé mlieko. 

Čo je ale najväčší paradox, že umelé mlieko žiadajú prezentovať aj mamičkám, ktoré svoje deti dojčia! Pre niektoré blogerky, ktoré nemajú dostatočný počet sledovateľov, ale produktom zadarmo sa potešia, to bohužiaľ nie je prekážka.

V podstate je jedno, či sa umelé mlieko objaví v príspevku alebo nie. Sledovateľkám sa značka zapisuje do podvedomia už vďaka ostatným produktom určeným aj pre dojčené deti. A to je hlavný cieľ propagácie.

Niekedy sa značka snaží dostať do povedomia na sociálnych sieťach už ponúkaním nápojov pre tehotné a dojčiace mamičky – blogerky, s tvrdením že vďaka nim dostanú do tela potrebné vitamíny pre ne aj bábätko. Tieto nápoje sú opäť len sušené kravské mlieko, ktoré majú vysoký podiel cukru plus ovocné arómy. Namiesto toho si budúce maminky môžu dať radšej čerstvý jogurt alebo kefír.

• 

• 

Čo je pre mňa najviac smutné a poznám to aj z vlastnej skúsenosti zo svojho okolia, že veľa mamičiek naozaj uverí tvrdeniam, že kupované hotové príkrmy sú pre ich deti lepšie než jedlo, ktoré im oni pripravia doma z čerstvých surovín. Ich argumenty boli predovšetkým, že do hotových kupovaných príkrmov sa používajú bio suroviny, ktoré sú pre ne finančne nedostupné, nemajú ich kde kúpiť, alebo je varenie časovo náročné. 

Umelé mlieko je určené pre novorodencov a batoľatá do 6. mesiacov

Dnes sa už často zabúda, že umelé mlieko bolo pôvodne určené pre deti do 6. mesiacov. Kvôli kódexu výrobcovia umelé mlieko kategorizovali do pokračovacích mliek, ktoré v podstate nie sú vôbec potrebné. WHO sa jasne vyjadruje aj k marketingu pokračovacích mliek tu.

Niektoré matky v 6. mesiacoch ukončujú dojčenie a nahrádzajú ho umelým mliekom. Pritom, ak sa už z akéhokoľvek dôvodu rozhodnú ukončiť dojčenie, čerstvé a výživné príkrmy deťom úplne pokryjú dennú kalorickú hodnotu a umelé mlieko sa odporúča už vynechávať.

Dojčenie po roku dieťaťa príde mnohým ľuďom čudné a divné. Málokto sa ale pozastavuje nad tým, že niektoré pokračovacie mlieka sa vyrábajú až do piatich rokov.

Okrem toho som sa stretla s argumentmi mamičiek, že radšej dajú umelé mlieko než kravské. Lenže umelé mlieko je vyrobené tiež z kravského mlieka, len je v sušenej podobe. Nie je v tom takmer žiadny rozdiel. Umelé mlieko naviac obsahuje napríklad: soľ, cukor, palmový olej, repkový olej, kokosový olej, pridané vitamíny atď. Celý zoznam si môžete prečítať tu.

Po umelom mlieku rodičia častokrát siahajú aj pri odstavovaní dieťaťa od materského mlieka alebo v presvedčení, že dieťa začne lepšie spať, respektíve prespí celú noc. Ale ako som spomínala už vyššie, umelé mlieko po 6. mesiaci už nie je potrebné, napriek tomu, že ho niektorí rodičia ponúkajú dlhšie než rok.

Prečo sa o tom nehovorí?

Napriek tomu, že sú tieto informácie voľne dostupné a dohľadateľné, nediskutuje sa o nich. Nie je to v záujme firiem, ktoré vyrábajú náhrady umelých mliek. Tí sa naopak vyhrážajú, ak sa niekto vzoprie alebo verejne hovorí o neetických praktikách v krajinách tretieho sveta. Tí sa potom musia napríklad skrývať v iných krajinách kvôli strachu o svoj život.

Veď počkaj, keď budeš mať problémy s dojčením s tretím dieťaťom…

Bohužiaľ, vždy sa nájdu neprajní ľudia, ktorí premýšľajú aj týmto spôsobom. Samozrejme, stať sa môže hocikomu. Aj keď si myslím, že by to bolo dosť nepravdepodobné, motyka môže vystreliť. 

Na druhej strane, keby k tomu naozaj došlo, s mojimi vedomosťami, ktoré som za ten čas nadobudla viem, že umelé mlieko nemusí materské mlieko nahradiť úplne. Môže sa ním do 4. mesiaca dieťa dokrmovať a potom sa už pomaly nahrádzať výživnejšími a hodnotnejšími príkrmami. 

Príkrmy majú totiž oveľa väčšiu nutričnú hodnotu, keďže sa dieťaťu podáva čerstvé a skutočné jedlo, a nie sušené kravské mlieko s umelo pridanými vitamínmi. Čiže ak by už u nás došlo aj k umelej výžive, snažila by som sa umelé mlieko z jedálnička svojho dieťaťa vyradiť čo najskôr.

Ty dojčíš, lebo si mala šťastie

S týmto tvrdením sa dojčiace matky stretávajú často. Ale ak by sme medzi nimi urobili prieskum, zistili by sme, že to až taká pravda nie je. Drvivá väčšina matiek totižto na začiatku dojčenia bojovala s rôznymi ťažkosťami.

Napríklad s prisávaním novorodenca, odmietaním jedného prsníka, bolestivými až krvácajúcimi bradavkami s nepeknými ragádami, zníženou či naopak zvýšenou tvorbou mlieka a následnými zápalmi prsníka a vysokými teplotami. Niekedy tieto problémy trvali nielen týždne, ale aj mesiace. 

Ako tomu predísť?

Keby som mohla odkázať niečo svojmu prvýkrát tehotnému JA, bolo by to jednoznačne: “Choď na kvalitnú predpôrodnú prípravu o začiatkoch dojčenia s laktačnou poradkyňou!”

Ja som síce podobný prípravný kurz absolvovala v pôrodnici, kde som rodila, avšak dostala som mylné informácie, ako napríklad: dojčiť každé tri hodiny, budiť novorodenca ak sa nedojčí, dojčiť na každom prsníku 15 minút a po pol hodine dojčenie ukončiť. Tieto rady môžu viesť k problémom, ktoré častokrát vyústia k ukončeniu dojčenia. 

Preto odporúčam si starostlivo vyberať, kde takýto kurz absolvujete. Je to základ úspešného začiatku. Jedna moja známa – prvorodička – vďaka tejto príprave nezažila bolesť bradaviek, nepocítila naliate prsia, a keď sa vyskytli ťažkosti, vedela hneď zareagovať. 

Rovnako sa nedala zneistiť zdravotnými sestričkami v pôrodnici, ktoré žiaľ aj dnes nemajú dostatočné vedomosti o dojčení a vytvárajú v matkách nepotrebné pochybnosti o ich schopnosti dojčiť a množstve mlieka. A to napríklad vážením novorodencov pred a po dojčení alebo ponúkaním umelého mlieka.

2 štúdie o následkoch nedodržiavania Kódexu

1. Negatívne vplyvy výroby umelého mlieka

Britská štúdia medicínskeho časopisu BMJ uvádza aj negatívne vplyvy výroby umelého mlieka na životné prostredie:

• z 1kg kravského mlieka sa vyrobí 200g sušeného mliečneho prášku a na jeho výrobu sa spotrebuje 4700l vody,
• odpad z nádob umelého mlieka predstavuje ročne 86 000 ton kovu a 364 000 ton papiera,
• niektoré umelé mlieka obsahujú palmový olej, ktorého výroba má negatívny dopad na životné prostredie (vymieranie živočíchov, odlesňovanie.

2. Negatívny vplyv marketingu náhrad umelého mlieka na dojčenie

Zároveň existuje štúdia z roku 2019 o nákladoch na nedojčenie, ktorá obracia pozornosť negatívny vplyv marketingu náhrad materského mlieka na dojčenie. Výsledky analýzy ukazujú, že 600 000 úmrtí ročne na hnačku alebo zápaľ pľúc detí mladších než 5 rokov je pripisované práve nedojčeniu podľa odporúčaní WHO a UNICEF.

Rovnako sa odhaduje, že takmer milión prípadov detskej obezity je spôsobené taktiež nedojčením podľa uvedených odporúčaní.

Dojčenie rovnako potenciálne ochránilo ročne 100 000 žien od rakoviny vaječníkov, prsníka a cukrovky typu II.

Celkové ročné globálne ekonomické straty spôsobené nedojčením sa odhadujú medzi 257 až 341 miliárd dolárov, alebo medzi 0.37% až 0.70% globálneho hrubého národného príjmu.

Dojčenie zvyšuje IQ dieťaťa

Jedna pekná a motivujúca štúdia nakoniec 🙂 30 rokov pozorovali odborníci u 3500 detí vplyv dojčenia na inteligenciu, študijné úspechy a budúce príjmy a prišli so zaujímavým záverom.

Deti, ktoré boli dojčené 12 a viac mesiacov mali oproti deťom, ktoré boli dojčené menej ako mesiac vyššie IQ, dosiahli vyššie vzdelanie a mali vyššie príjmy.

Štúdia bola robená bez ohľadu na sociálne pomery a status matiek alebo pôrodnú hmotnosť.

Takže nedajme sa odradiť okolím, lebo okrem toho, že materské mlieko obsahuje cez 1000 cenných látok, saním na prsníku sa dieťaťu taktiež rozvíja mozog. Čím dlhšie sa dojčí, tým viac sa tento vplyv odrazí.

Slovo na záver

Mojím skromným želaním je, aby sa nielen na Slovensku, ale aj v iných krajinách sveta Medzinárodný kódex WHO o náhradách materského mlieka dodržiaval.

Predišlo by mnohému zbytočnému užívaniu umelého mlieka deťmi, ktoré to už nepotrebujú (6. mesiacov a staršie), dojčenie by dostalo väčšiu podporu a podľa informácií z výskumov by sa predišlo mnohým úmrtiam novorodencov.

Mnoho matiek je totižto ešte stále presvedčených, že pokiaľ sa z vlastnej iniciatívy rozhodnú ukončiť dojčenie – odstaviť dieťa, musia materské mlieko nahradiť umelým. A to len preto, lebo je to propagované v médiách, na sociálnych sieťach a tradované v spoločnosti medzi matkami navzájom.

Teším sa, že som pri písaní článku narazila aj na český spolok SpoKojení, Z.S., ktorý sa venuje práve porušovaniu Medzinárodného kódexu WHO o náhradách materského mlieka v Českej republike. Členmi spolku sú zdravotníci alebo marketéri.

Na Slovensku sa ako jediné tejto téme venuje občianske združenie Mamila.

Bola by som rada, keby tento článok pomohol v šírení povedomia o neetických praktikách výrobcov náhrad materského mlieka spojených s ich propagáciu a viac ľudí si uvedomovalo, aký to môže mať negatívny dopad predovšetkým na dojčenie.

Zdroje

International Code of Marketing of Breast-milk Substitutes, World Health Organization Geneva 1981 https://www.who.int/nutrition/publications/code_english.pdf

The BMJ and our sister journals will no longer carry ads for breastmilk substitutes https://www.bmj.com/content/364/bmj.l1200

How formula milk firms target mothers who can least afford it https://www.theguardian.com/lifeandstyle/2018/feb/27/formula-milk-companies-target-poor-mothers-breastfeeding#comments

Campaign Shames Breast-Feeding Moms Who Eat Doughnuts and Burgers http://www.takepart.com/article/2015/09/17/campaign-shames-breast-feeding-moms-who-eat-doughnuts-burgers

Zloženie materského mlieka https://www.mamila.sk/sk/pre-matky/dojcenie-a/zlozenie-mm/

Tigers review – crusader confronts baby formula scandal https://www.theguardian.com/film/2019/mar/06/tigers-review-danic-tanovic-emraan-hashmi-baby-formula

Information concerning the use and marketing of follow-up formula https://www.who.int/nutrition/topics/WHO_brief_fufandcode_post_17July.pdf

Formula milk contributes to environmental degradation and climate change https://www.bmj.com/content/367/bmj.l5646.full

The cost of not breastfeeding: global results from a new tool https://academic.oup.com/heapol/article/34/6/407/5522499

Association between breastfeeding and intelligence, educational attainment, and income at 30 years of age: a prospective birth cohort study from Brazil https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4365917/

Mamila

https://www.mamila.sk/sk/o-mamile/medzinarodny-marketingovy-kodex/

https://www.mamila.sk/sk/pre-zdravotnikov/materialy/pokracovacie-mlieka/

https://www.mamila.sk/sk/pre-matky/dojcenie-a/veda-hamburger/

https://www.mamila.sk/sk/pre-matky/dojcenie-a/veda/bmj-kodex/

https://www.mamila.sk/sk/pre-matky/dojcenie-a/veda-iq/