Kniha Olivia

Píšem môj prvý verejný názor na knihu (recenzia by bolo asi silné slovo). Tak, prosím, buďte ku mne zhovievaví 🙂 Autorku Zuzanu sledujem na instagrame (@vedoma_mama) a na Facebooku “Dieťa v kaluži smiechu” asi tri mesiace a celkom sa mi zapáčil jej štýl prístupu k dieťaťu. Zaujal ma aj jej výrok v profile na Intagrame: „už (sa) nehľadám“. V dnešnej dobe to môže povedať málokto.

Stiahla som si pár e-Bookov, ktoré ponúka na svojej stránke zadarmo. Ten o spánku, lebo nás to trápi (teda mňa, Sara je spokojná a nepotrebuje spať 🙂 ) a ešte o tom, prečo deti nepotrebujú chodiť do škôlky. Keďže o tom premýšľam a chcela som mať k tomu ďalšie pozitívne dôvody. Ostatné e-Booky sa ešte chystám prečítať.

Na jej stránke som objavila zaujímavé články, s ktorými som sa hneď stotožnila, okrem toho aj knihu Oliviu, na ktorú som počula samé chvály a nakoniec Kartičky pre detskú dušu. Povedala som si ok, uvidím, možno niekedy… A to niekedy prišlo relatívne skoro, keď Zuzana ponúkla jej Kartičky pre detskú dušu bez poštovného (o tejto akcii som vás informovala na svojom instagrame @ina_mama_v_chorvatsku aj Facebook stránke “Iná mama v Chorvátsku“). A tak som si pomyslela, že je ten správny čas a objednala som rovno aj knihu. Veď viete ako to ja s tými knihami mám. Moja malá závislosť.

S čím som sa nestotožnila

Nechcem aby to vyznelo tak, že nasledujúce riadky sú negatívnou kritikou. Sú to body, ktoré ja vnímam inak. Tým to ale neznižuje hodnotu tejto prínosnej knihy.

• Pohľad na odplienkovanie: Ja ako praktik bezplienkovej komunikačnej metódy na obidvoch deťoch s týmto nemám skúsenosť ako Zuzka a väčšina mamín na Slovensku. Po prečítaní knihy „Bez plienky“ od Ingrid Bauerovej mám inú skúsenosť a verím, že deti ovládajú svoje zvierače už od narodenia a vedia svoju potrebu naznačiť od svojho príchodu na svet.

Pokiaľ sú ich potreby vypočuté, tak ich budú hlásiť aj naďalej a ak ich maminy alebo zverenci ignorujú, bábätká od cca 6.mesiaca rezignujú a navyknú si robiť svoju potrebu do plienky, ktorá im slúži ako WC. A potom sa musia od nej aj odvykávať. Mnoho ľudí tejto “teórii” neverí. Ale keď sa pozrieme na väčšiu časť našej planéty, zistíme, že je viac ľudí, ktorí plienky v živote nevideli a musia to nejak riešiť.

Ja som to na vlastnej koži zažila na Srí lanke, kde sú plienky drahá komodita, ktorá je pre väčšinu obyvateľstva luxus. Bábätká sú bez plienky a vysadzujú ich na kýblik, keď im to naznačia alebo časujú (po spánku, po jedle, po dojčení…) Viac o tejto téme budem písať v samostatnom článku.

• Pohľad na digitálne média: druhá vec, ktorá je v rozpore s mojím presvedčením je sledovanie rozprávok, videí a hranie hier. Zuzka píše, že dieťa, ktoré naplní svoju potrebu pozeraním alebo hraním, už potom o tieto média vo forme TV, Notebooku, tabletu alebo mobilného telefónu nemá záujem. Neskúšala som to a ani neplánujem.

Po prečítaní knihy „Digitálne deti“ od Garyho Chapmana (spoluautor známej knihy „5 jazykov lásky“ a aj „5 jazykov lásky pre deti„) mám na to odlišný názor a snažím sa deťom nepúšťať takmer nič.V knihe „Digitálne deti“ sa okrem iného spomína, že dieťa by malo sledovať TV (youtube, hry) toľko hodín TÝŽDENNE, koľko má rokov a v najlepšom prípade vôbec alebo úplne minimálne.

Teraz nechcem tvrdiť, že Sara doteraz nevidela ani jedno video. Samozrejme, že áno. Najradšej má pesničky, Pingu a Včielku Maju alebo tie, kde sa rozbaľujú darčeky. ALE! Púšťame jej ich, len keď dlho cestujeme, a to nie je hodina alebo dve, ale 5-7 hodín smer Slovensko alebo Chorvátsko, a to by už hocikomu došli nápady na hry a zábavu. A hlavne to omrzí malé dieťa.

Odo mňa do ruky telefón nedostáva, keďže sa od neho nikdy nevedela odlepiť (skoro ako ja 🙂 áno, na tom musím zapracovať). Takže keď jej niekto dá do ruky svoj mobilný telefón, je odo mňa vopred upozornený, že prípadné scény pri odoberaní berie na svoju zodpovednosť 🙂

• Pohľad na svet: Zuzana sa v knihe častokrát vyjadruje o vesmíre, meditácii atď. Vo mne ako veriacej tieto termíny veľmi nerezonujú, čiže som ich skôr vypúšťala alebo ignorovala. Ale rozumiem, že každý máme niečo svoje, čomu veríme, takže som sa v knihe viac sústredila na jej prístup k výchove.

Čo sa ma oslovilo

Tri predchádzajúce body nie sú kritikou, len vyjadrením môjho pohľadu na vec. Jednoznačne ale kniha vo mne zanechala pozitívny dojem a budem ju určite odporúčať ďalším mamám, ktoré majú záujem prečítať si niečo hodnotné o prístupe k najmenším deťom. Čo vo mne zanechala Olivia nájdete v týchto pár bodoch.

• Rodič má byť sprievodca dieťaťu jeho životom a nie komandant: Zuzka krásne hovorí o tom, že by sme dieťaťu mali byť skôr sprievodcom životom, a nie ho stále dirigovať, kričať na neho, vyvyšovať sa.  Naopak, sledovať ho, sprevádzať, načúvať, nechať robiť to, čo chce ono, pretože ho častokrát pribrzdíme, zahriakneme alebo zastavíme skôr než vykoná to, čo chcelo, a pritom môže mať úplne iný cieľ než si myslíme.
• Dieťa ako náš učiteľ: pri dieťati sa môžeme naučiť vidieť veci a situácie inak než ako ich vidíme my svojimi očami teraz.Žiť viac v prítomnosti a naučiť sa spomaliť, byť trpezliví.
• Zrkadlenie, sebareflexia: Deti nás kopírujú a my na nich môžeme pozorovať svoje vlastnosti. Výchova detí je príležitosť na náš sebarozvoj a možnosť zmeniť seba k lepšiemu.

Témy a usporiadanie knihy

Kniha je rozčlenená do krátkych kapitol, ktoré sú pútavo napísané. Olivia sa číta rýchlo, lebo sa od nej nemôžete odlepiť. Témy sú veľmi zaujímavé, pretože sa zaoberajú tým, čo trápi väčšinu matiek: spánok, nosenie, vzdor, odplienkovanie, upratovanie, jedenie alebo napríklad “čo povedia ľudia, svokra, susedia”….

Zuzka posmeľuje, utešuje a v podstate dáva jednoduchý návod: nerobiť si z toho ťažkú hlavu a nechať to na dieťa. Ono to vyrieši za nás alebo príde ďalšie obdobie. Mne kniha opäť potvrdila, že to, čo robím je správne.

Olivia sa mi ľahko čítala a pri dvoch deťoch som ju prelúskala za pár dní u rodičov na “dovolenke”. A to je čo povedať, lebo ma už dlho niečo nezaujalo tak, že som si ju čítala pri obede, pri Teovom spánku a skoro v každej voľnej chvíľke. Nie je to typická kniha s návodmi o výchove. Je o povzbudení, aby sme počúvali naše dieťa a svoj inštinkt, pretože tak je to správne a bude v pohode dieťa aj rodič.

Za mňa odporúčam všetkými 10. Momentálne je dostupná už aj ako e-kniha tu alebo milovníci vytlačenej voňavej verzie objednáte tu.

Pekné čítanie Vám želám 🙂

Erika