Odkaz pre ne/dojčiace matky

Tento týždeň je venovaný svetovému týždňu dojčenia a ja mám konečne dôvod napísať k dojčeniu pár slov, ktoré mám na srdci. Dlho som premýšľala ako túto uchopiť, aby som sa nikoho nedotkla. Tak snáď sa mi to podarilo.

O benefitoch dojčenia sa píše veľa, preto tento článok bude o inom. Relevantné info nájdete na Mamila, odkiaľ som aj ja čerpala pred 3 rokmi najlepšie informácie.


Môj odkaz a prianie je jednoduché: „Mier a tolerancia pre dojčiace a nedojčiace matky“ 🙂 (Trochu to znie ako keby som mala prejav na Miss Slovensko 2007, ale myslím to vážne). Ešte pred narodením Sary ma ani nenapadlo, že by som s dojčením mohla mať problémy. Brala som to ako samozrejmosť. 

V podstate som ani poriadne nevedela, prečo sú niektoré deti na umelom mlieku. Tie pravé dôvody som zistila až keď som mala svoje dieťa. To, že sú okolo tejto témy také veľké diskusie ma ako bezdetnú ani nenapadlo a neskôr dosť zaskočilo.

Priznám sa, že na začiatku som tieto mamy tiež trochu odsudzovala. Že sa nesnažili dostatočne, nevydržali, nerobili, čo bolo potrebné atď. Ale neskôr som narazila na články dvoch sympatických mamín, ktoré sa naozaj snažili a trápili a mne dali pohľad aj z druhej strany. Ak by ste mali záujem si ich prečítať na blogu týchto dám, tak sú od DankyZuzky

Náš 2 hodinový bonding, ktorý plynulo pokračoval v izbe. Od narodenia až doteraz 🙂 S obidvoma.

Ale o inom som chcela. Väčšinou sa o mamách, ktoré dojčia hovorí, že mali „šťastie“. Ono tak celkom nie je pravda. To šťastie je veľakráť vytrpené a osobne nepoznám jedinú mamu, ktorá by mala to šťastie a dojčila úplne bez bolesti a komplikácií. Aj ja som si na začiatku zažila svoje, keď som pri poranených bradavkách zatínala zuby, videla všetkých svätých a vystierala prsty až na nohách. 

Behala som po byte s kapustnými listami v podprsenke, s tričkom mastným od lanolínových krémov a niekedy najradšej bez trička, ale to ma zas ťahali prsia, lebo boli ťažké 🙂 Prvé týždne pri prvom dieťati boli naozaj zaujímavé. Pri druhom to všetko prešlo rýchlejšie. Neskôr sa pridali časté nočné budenia, ktoré vraj deti na umelom mlieku až také časté nemajú. Všetko je individuálne.

Dilemy, či je slabé mlieko, slabý tok. Alebo dobré mlieko, ale niečo nevhodné som zjedla a bábätko bolí teraz bruško a preto plače? Alebo plače, lebo mám málo mlieka a je hladné? Dojčenie naozaj nie je zadarmo.

Keď už prejdú počiatočné trápenia a my sme sa prekusli do bezbolestného a bezproblémového dojčenia, prichádza obdobie tlaku okolia. Netaktné otázky typu: „Ako dlho ešte plánuješ dojčiť? Nie je už na to veľká?“ plus poznámky: „Také veľké dievča/chlapec a ešte chce mliečko“, „Ale veď to už sa nepatrí, už musíš pekne papať a nie otravovať maminku“, rovnako nepridávajú na pohode a sebavedomí matky.

K tomu sa pridajú občasné pohŕdajúce pohľady na ulici, veď dieťa by sa malo zakryť, keď papá… Poviem vám, dojčenie nie je vždy jednoduché. A dojčiacie matky sa cítia nekomfortne v mnohých situáciách. Moja reakcia býva zvyčajne len úsmev a poďakovanie za radu, mlčanie a myslím si svoje.

Na záver moja obľúbená veta: „Keby sa staral každý o seba, bolo by o všetkých postarané“ 🙂 Takže dojčeniu aj nedojčeniu zdar!

Úplne nakoniec, aby som nevystrašila budúce mamičky, vám dám zopár tipov, ktoré mne pomohli prejsť takmer bezbolestným dojčením bez mojich pochybností či mám dostatok mlieka. 

  • dojčite bábätko hneď od narodenia, keď bude chcieť a vyžadovať. Možno Vám to na začiatku príde nekonečné a nonstop, ale prvý deň zvyčajne spinkajú, druhý deň papajú skoro celý deň a na cca tretí deň sa začne po kolostre tvoriť mlieko. Dopyt vytvára ponuku a preto sa s ním nebojte ležať čo najviac, všetko raz prejde, aj to dojčenie. Neriaďte sa hodinkami, ale vašim bábätkom. A aspoň v porodnici zabudnite na cumlík.
  • Obstarajte si LANOLÍN a natierajte bradavky a dvorce PO KAŽDOM DOJČENÍ už v porodnici. Nie až keď vás začnú bolieť. Osobne sa mi najviac osvedčili Purelan od Medely a Lansinoh.
  • Preštudujte si stránku Mamila a popozerajte pár fotiek a videí o správnom prisatí, technike, prečítajte si pár článkov ako prípravu. Ja som to robila a naozaj mi to pomohlo. Potom vás v nemocnici neprekvapia a nevystrašia sestričky, že niečo robíte zle.
  • Ak máte naozaj problém, vyhľadajte laktačnú poradkyňu, ktorá vám ukáže správne polohy a prisatie. Okrem toho vám dá aj psychickú podporu, čo je v týchto chvíľach, keď matka o sebe pochybuje a je veľmi zraniteľná, na nezaplatenie.
  • Verte si!
Na odľahčenie jedna z pôrodnice 🙂 Keď nejde o život, nejde o nič 🙂 Tu som sa do tej pôrodnice vrátila po 10 dňoch, lebo som mala 40tky horúčky.

Držím vám palce 🙂
Erika 🙂


Mojimi vášňami sú kontaktné rodičovstvo, minimalizmus, ekológia, Montessori pedagogika a cestovanie. Ukazujem cestu ako tieto pojmy skĺbiť a zjednodušiť si tak každodenný život s deťmi. Môj príbeh si prečítate tu >>
Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Vaše osobné údaje budú použité iba pre účely spracovania tohto komentára.

  • Najčastejšie mýty o kontaktnom rodičovstve? Dozviete sa tu!

    Prečítajte si môj eBook, vybavte sa argumentami o kontaktnom rodičovstve, manipulácii s dieťaťom, zdravej strave a žiadna nepríjemná otázka Vás už neprekvapí :)

  • Najnovšie články
  • Kategórie
  • Uvidíme sa na Facebooku :)