Alebo môj príbeh ako som hľadala, čo chcem v živote vlastne robiť

Odkedy mi začala materská dovolenka, vedela som, že chcem nájsť niečo, čo budem robiť srdcom, s radosťou, takú tu vysnívanú prácu, dream job, ktorá mi bude koníčkom a budem sa do nej tešiť. Neustále som sa nad tým zamýšľala a hľadala…

Zistila som, že materstvo, rodičovstvo, prístup k deťom a svet okolo nich ma začal fascinovať viac než som očakávala. Moje plány a vízie sa menili časom ako deti rástli.

Vždy som túžila mať svoj eshop. Neviem prečo… Možno preto, že rada niečo balím, posielam, dostávam, prekladám, objednávam, a tak som svoju energiu smerovala do brainstormingu, čo by som teda mohla predávať. A tak som sa to snažila do svojich snov a vízii vždy nejako zakomponovať.

Poradkyňa nosenia a priestor “biomamy” 

Začalo to u šatiek, nosičov, nosičškého oblečenia a pomôcok. Našla som dokonca aj kurz nosenia vychýrenej nemeckej Trageschule, na ktorý som sa plánovala prihlásiť, získať certifikát a neskôr odborne radiť ohľadom nosenia a k tomu predávať nosiace pomôcky. Neskôr, ako začala Sara chodiť, som zistila, že v Chorvátsku nepoznajú termín Barefoot obuv a našla som ďalšiu dieru na trhu. Na ulici ma zastavovali maminky a pýtali sa odkiaľ máme niektoré topánočky a kamošky s deťmi, ktoré majú širšie nožičky nemohli nájsť vhodnú obuv. Nechala som si to uležať.

Idea bola spojiť nosenie aj barefoot do jedného konceptu, ktorý bude zahŕňať všetky oblasti kontaktného rodičovstva. Zároveň by sa v priestoroch tohto obchodíku mohli organizovať podporné skupinky, prednášky pre rodičov, laktačné poradenstvo. Nájsť niečo takéto v Chorvátsku je naozaj veľmi náročné, priam nemožné.

Montessori hernička

Ako išiel čas, ja som stále premýšľala. Ďalším mojím nápadom bola Montessori hernička. V hlavnom meste Záhrebe je pár Montessori škôlok a dokonca aj základná škola, ale v Rijeke nič. Vraj je v jednej škôlke pár Montessori prvkov, ale ako poznám Chorvátov, majú tam pravdepodobne jednu poličku s pár pomôckami 🙂 Takže som začala hľadať priestory, robiť si finančný a biznis plán. Do budúcna som to chcela spojiť s ideou, ktorú som opisovala vyššie. Všetko som mala už prichystané, dokonca aj financie by sa našli, ale narazila som na problém s priestorom. Nakoniec ma aj táto idea opustila.

Vlastná škôlka

V náväznosti na posledný plán, prišla myšlienka otvoriť si niečo ako vlastnú škôlku, alebo priestor na stráženie detí. Opäť v štýle, aký v Rijeke nemá obdoby a bola som presvedčená, že by mal úspech. V konečnom dôsledku ma ale odradila byrokracia, všetky možné podmienky a pravidlá, kontroly a hygiena. 

Vyšlo mi z toho, že by som mala na starosti viac manažovanie škôlky, stravy, chodu a zamestnacov než prácu s deťmi, a to ma nakoniec odradilo. A na záver ešte jedno priznanie. Zistila som, že niečo také chcem asi viac pre svoje deti, než pre iné a nejak som si nevedela predstaviť, či by som to chcela robiť, aj keď by už boli väčšie a šli do školy. Možno hej, možno nie… Neviem…

Lesná škôlka

S touto myšlienkou som sa zahrávala naozaj dlho. Preberala som ju zo všetkých strán. Napadlo ma aj vytvoriť niečo ako lesnú škôlku len po dobu, pokiaľ sú moje deti v škôlkárskom veku pre pár záujemcov. Uvidím, môžno túto možnosť ešte prehodnotím, keďže tu netreba až tak veľa kapitálu a byrokracie 🙂

Online svet

Po narodení Teodora som sa prihlásila na jeden online kurz, ktorý sa týkal hľadania témy a vášne, ktoré ma v živote bavia. Počúvala a čítala som veľa o sebarozvoji. Zisťovala som, čo ma najviac napĺňa a o čom rozprávam s vášňou. Pomaly som rozbiehala svoje sociálne siete a zdieľala našu “inú” cestu prístupu k rodičovstvu, na ktorú sa ma toľko ľudí v mojom okolí neustále pýtalo. Postupne som totiž prišla na to, že toto je to, čomu sa chcem venovať. 

Stále som nevedela, akú podobu by mala mať moja “téma” a budúca práca. Vlastne to stále nemôžem presne definovať. Jednak preto, že mi prichádzajú stále nové myšlienky a nápady a jednak preto, že doba a svet sa mení a vyvíja. Neustále musíme niečo nové učiť, vzdelávať sa, adaptovať a tomu prispôsobiť aj svoju prácu a ponuku našich služieb. Tohto som si vedomá, a preto chcem byť vo svojej budúcej práci viac flexibilná.

Čomu sa chcem venovať v budúcnosti?

Za štyri roky na materskej dovolenke som zistila, že ma fascinuje aký vplyv má detstvo od 0 do cca 7 rokov. Čítaním rôznych kníh o rodičovstve, materstve, deťoch a prístupe k nim som prišla na to, že tento základ je naozaj smerodajný pre ich ďalšie vnímanie sveta. Rozhodla som tomuto obdobiu a v podstate aj celému detstvu viac zasvätiť, vzdelávať do hĺbky a pomáhať novým rodičom. 

Po dlhom a dôkladnom hľadaní vhodných vzdelávacích inštitúcií som našla to pravé. Verím, že téma rodičovstva je téma nadčasová, stále aktuálna a taktiež plná výziev, ktoré generácia pred nami neriešila, ale postupne sa mení. Mladí rodičia chcú robiť niečo inak a nevedia ako.  

Chcela by som sa venovať rodičom, ktorí majú záujem pracovať na sebe už počas tohto najsenzitívnejšieho a najkrehkejšieho obdobia v živote svojich detí. Pomôcť im pochopiť ich, podporiť, nechať ich rozvíjať a nadobudnúť svoj plný potenciál bez zbytočných trestov, fyzického násilia, vyhrážok a manipulácie.

Už nikdy nikdy, ale naozaj nikdy nepôjdem do školy

Tak toto sú, prosím pekne, moje slová po tom, ako som dostala do rúk vysokoškolský diplom. Školu už nechcem vo svojom živote vidieť. Takto to dopadne väčšinou, keď som o niečom hovorila, že už NIKDY 🙂 Ako sa hovorí “Nikdy nehovor nikdy” alebo “Človek mieni, Pán Boh mení”. A tak to bolo aj u mňa.

Zistila som, že keď sa svojej oblasti chcem seriózne venovať, rada by som svoje vedomosti rozšírila aj odborne a ďalej sa vzdelávala.

Prečo svoje sny odkladám o rok?

Poviem vám, že to nebolo jednoduché rozhodnutie. Školu som hľadala viac než pol roka. Písala, volala, zisťovala, až som sa dostala na zápis. Takéto vzdelávanie nie je lacná záležitosť, preto som si uvedomovala, že ak už sa prihlásim, bude potrebné tomu venovať aj určitý čas. Čas, ktorý pôjde na úkor detí. 

Túto jeseň oslávili 2 a 4 roky. A keďže si plne uvedomujem, aké dôležité je toto obdobie pre ich ďalší život a Tea ešte nechcem dávať do jasličiek alebo k opatrovateľke, rozhodla som sa po dohode s manželom, že ešte rok si to s nimi naplno užijem. Sara chodí od tejto jesene dvakrát týždenne na 4 hodiny doobeda do herničky. Veľmi po tom túžila, takže som cítila, že jej nemôžem brániť a túto túžbu som jej splnila. Aj keď, čo si budeme hovoriť, s jedným 2 ročným dieťaťom doma toho za tie 4 hodiny “voľna” veľa nestihnem 🙂 

Starí rodičia, ktorých majú obaja veľmi radi a radi k nim chodia, ešte cez týždeň pracujú, čiže v tomto smere sa na nich nemôžem zatiaľ úplne pravidelne spoľahnúť. 

Okrem toho mám aj ďalšie aktivity – sociálne siete a blog (ako asi viete :)) a kopec neprečítaných kníh 🙂 Tomu sa venujem najmä večer, keď už deti spia. Dosiahnuť plnú koncentráciu cez deň je s deťmi náročné. Snažím sa si to stále pripomínať a už nebyť sklamaná z toho, že počas dňa s nimi nič nestíham. Tento čas s nimi je jedinečný a z pohľadu nášho celého života naozaj krátky. 

Materská trvá cca 1 – 3 roky, podľa toho kde a žijeme aktívne cca 60 rokov, ak je všetko v poriadku a sme zdraví. Takže tých pár rôčkov, ktoré sú pre nich a náš budúci vzťah také dôležité, chcem naozaj plne a vedome venovať im. Uvedomila som si, že na skúšky by som sa tiež musela pripravovať predovšetkým večer, nestíhala by som tieto svoje aktivity a celé by to šlo na úkor spánku. To by znamenalo unavenú a nervóznu mamu, a to tiež nechcem.

Takže to boli dôvody, prečo som si povedala, že škola ešte počká. Koniec koncov je to aj malý test pre mňa, či po vzdelávaní naozaj túžim a budem sa chcieť prihlásiť aj po roku. Keďže ma bude čakať minimálne 5 rokov štúdia a následne ďalších kurzov.

Akú školu som našla

Určite vás zaujíma, o akú školu sa to vlastne jedná 🙂 Tak ja vám prezradím. Rada by som sa vzdelávala v oblasti detskej psychoterapie, ku ktorej potrebujem psychoterapeutický výcvik. K psychoterapeutickému výcviku potrebujem mať vyštudovanú psychológiu alebo nejaký zdravotnícky smer. Keďže ani jedno z toho nemám, ale mám vyštudovanú filológiu na Filozofickej fakulte v Brne a magisterský diplom, musím najskôr absolvovať niečo ako psychologické minimum, ktoré sa nazýva propedeutika. Toto minimum trvá rok a musím urobiť skúšku z 10 tich predmetov, absolvovať prax na psychiatrii, sama sa podrobiť psychoterapii a ďalšie pre mňa zaujímavé činnosti. 

Výcvikov zameraných na deti som našla niekoľko. V psychológii je niekoľko smerov, čiže tu mám pestrý výber možností. Osobne ma zaujal jeden, týkajúci sa aj adolescentov. Uvidíme, čo sa ešte za ten čas pripletie do cesty.

Do budúcna by som rada pomáhala rodičom, ktorý majú záujem o láskavý, rešpektujúci a vnímavý prístup k svojim deťom, ktorý bude skôr prevencia budúcim potencionálnym problémom, ktoré by prípadne nemuseli nastať. Alebo sa s nimi budú vedieť rodičia v istých medziach popasovať aj sami, keďže budú poznať svoje dieťa, budú mať s ním otvorenú komunikáciu, budú poznať aký typ a osobnosť je ich dieťa a ako s ním spolupracovať.

To je môj sen, cieľ a vízia. Podobu tejto pomoci mám zatiaľ matne vo svojich predstavách, ale viem, že časom sa aj to vykrištalizuje.

Sebarealizácia na materskej dovolenke

Každopádne, rada by som povedala, že je v poriadku, keď mamičky cítia, že sa chcú na materskej dovolenke venovať naplno iba svojim deťom. Ja mám síce momentálne sebarealizáciu vo forme sociálnych sietí a zároveň vzdelávania sa prostredníctvom kníh a rôznych online kurzov, ale to všetko sa dá viac menej stíhať aj popri deťoch, respektíve v rámci možností po večeroch. Časovo náročnejšie aktivity si teda nechám na neskôr. Školy a práca počkať môžu, ale ranné detstvo, rozvoj vzájomného vzťahu nie.

Na druhej strane chápem a akceptujem, že niektoré maminy to takto nemajú. Každý sa musí rozhodnúť podľa svojej situácie a podmienok. Každé dieťatko potrebuje inú dávku pozornosti a jednotlivé mamy majú viac či menej času aj počas dňa.

Je na každom ako si tento čas rozvrhne, dôležité je, aby boli všetci spokojní a potreby naplnené 🙂 Ja som sa rozhodla byť ešte s nimi, lebo to takto cítim. Lebo sebarealizácia môže mať rôzne podoby. Ručné práce, fotenie, čítanie kníh, písanie blogu a stále sa tomu venovať súčasne.

PS: A možno si raz otvorím aj ten vysnívaný eshop, len ešte stále premýšľam s čím 😀

Prajem vám krásny deň a veľa splnených snov.

Vaša Erika 🙂