Čoskoro to budú dva roky odkedy som sa rozhodla založiť tento blog a rozbehnúť svoje sociálne siete s materskými témami. Hneď od začiatku som premýšľala, čo s deťmi a ich fotkami. Viesť mama blog bez detí je predsa len trošku zvláštne. Na druhej strane som ich nechcela “vystavovať a zneužívať” pri každom príspevku, videu a článku. Takto som to cítila JA.
V jednej skupinke mamičiek podnikateliek, ktoré riešia podobné témy, som sledovala ich názory a rozhodnutia. Mnohé z nich sa dokonca rozhodli nezverejňovať nič zo súkromného života, tváre ani meno, a svoj blog založiť na fotkách, ktoré sa dajú kúpiť, alebo voľne stiahnuť z internetu. Takýchto databánk je na internete pomerne veľa. Pre mňa bolo toto rozhodnutie vtedy trošku extrém.
Dnes sa už začalo čoraz viac hovoriť o téme, ktorá dostala názov SHARENTING (share – zdieľať, parenting – rodičovstvo). A teda riziká a dopady zdieľania detí bez ich súhlasu na sociálne siete a internet.
Nechcela som svoj blog viesť radikálne bez vlastných fotiek, a napriek vnútorným bojom som začala aj s fotkami detí. Povedala som si, veď to stále môžem zmeniť a zatiaľ budem pozorovať svoje pocity. Založiť totiž anonymný blog, kde si ľudia nemôžu priradiť tvár je náročnejšie a zdĺhavejšie.
Napriek tomu mi to celý čas vŕtalo v hlave a pýtala som sa na postoj viacerých blogeriek. Pri každom zverejnení mojich detí som mala zvláštny pocit. Rozmýšľala som o tom. Do toho som si vravela, veď aj táto zdieľa, a čo, aj tá druhá, tak prestaň už konečne na to myslieť. Veď si mama blog a deti k nemu patria, bodka. Ale aj tak… 🙂
Neskôr prišla kampaň Nezdieľam.sk, ktorá sa tiež venuje Sharentingu. Snažia sa širokú verejnosť vzdelávať a upozornovať na riziká zdieľania detí na internete.
Opäť vo mne začali víriť myšlienky pochybností a ja som pozorne čítala a počúvala vyjadrenia rôznych influenceriek a sledovala, čo to so mnou robí. Na istú chvíľu som sa znova utvrdila v tom, že robiť mama blog bez detí skrátka nejde. Budem predsa pokrytec, budem …
A tak som ďalej zdieľala.
So stúpajúcimi číslami sledovateľov sa mi opäť rozsvietila kontrolka. Profil na instagrame mám otvorený, aby sa k nemu vďaka obsahu dostalo čo najviac ľudí, Facebook Page takisto, blog samozrejme tiež. Začala som cítiť, že môj profil je oveľa viac verejný, náš každodenný život vidí viac ľudí. Viem, sama som si to vybrala. Preto som sa aj rozhodla to sama koordinovať tak, aby mi (nám) to vyhovovalo.
Po novom roku 2020 som sa čoraz častejšie snažila pridávať fotografie, kde boli deti skôr zboku alebo zozadu a dopĺňať fotkami na štýl flat lay alebo len seba. Občas som ukázala aj tváričky. Najmä v storkách som to zatiaľ vôbec neriešila. Čo vám budem hovoriť, fotky bez tvárí ani zďaleka nemajú taký úspech, engagement a dosahy ako detské sladké usmiate tváričky. Materské ego a nutkanie sa pochváliť tu tiež zohrávali svoju úlohu.
S faktom, že mi počet sledovateľov nebude rásť tak rýchlo a nebudú mi pri fotkách svietiť vysoké čísla, som sa ale rýchlo zmierila. Nejde mi totiž ani o spolupráce, ako by si niekto mohol myslieť. Najmä kvôli nim si totiž množstvo profilov nakupuje followerov, ale to je zase iná téma. Nie všetci to samozrejme robia iba kvôli tomu.
Dôvody, prečo nie je vhodné dávať fotografie detí na internet je niekoľko.
3. Povolenia, ktoré nám dávate
Na to, aby sme mohli poskytovať naše služby, potrebujeme od vás určité povolenia:
(viac o tom, ako má FB právo na vašu profilovú fotku a údaje, ktoré ste poskytli, si prečítate vo vašich podmienkach).
Tieto podmienky, zverejnené koncom roka 2020, a vyjadrenie môjho manžela k tejto téme dali môjmu rozhodnutiu záverečnú a definitívnu bodku.
Naďalej budem dávať dôraz predovšetkým na obsah blogu. Kvôli tomu som aj s blogovaním začala. Chcem pridávať kvalitné a hodnotné informácie, články, rady, odporúčania, ktoré môžu pomôcť rodičom pochopiť deti, ich svet a rozvoj, a zároveň ponúknuť nástroje ako s nimi pracovať.
Spolupráce sa na tento fakt snažím upozorniť. Pokiaľ s tým nesúhlasia, spoluprácu odmietnem. Doteraz to ale nikomu nevadilo.
Verím, že vy, moji čitatelia, pochopíte moje dôvody a ostanete s nami, aj keď už nebudete pravidelne vídať tváričky našich detí. A možno sa aj sami zamyslíte nad obsahom, ktorý pridávate a zverejňujete na sociálnych sieťach. Pretože každou jednou uverejnenou fotkou dávame pomyselné právo hocikomu inému na naše fotky. Nikdy totiž nevieme, kde môžu skončiť. Takto to vnímam ja. Aj keď sa stále snažím veriť v dobro ľudí, chcem byť aj ostražitá. Lebo už nemám zodpovednosť len za seba.
A aj keď by mohol niekto namietať, že ma do blogovania a zverejňovania fotiek nikto nenútil, tak má pravdu. Ale zároveň si to každý môžeme prispôsobiť ako nám to vyhovuje bez toho, aby na nás niekto ukazoval prstom. Lebo prečo by sa „mama blog“ nemohol robiť aj trochu inak. A môžeme ho nazvať napríklad aj rodičovský blog 🙂 Inováciam a kreativite sú podľa môjho názoru dvere otvorené.
Vaša Erika
PS: Staré fotky ZATIAĽ neplánujem mazať, keďže sú pod nimi hodnotné diskusie, ktoré môžu niekomu pomôcť. Do budúcna ale túto možnosť nevylučujem a môžem zmeniť svoj názor.
Ešte jedna pikoška zo života. Keďže sa viac než rok snažím fotiť deti na blog zozadu alebo zo strany, neskôr som si všimla, že moja galéria v telefóne alebo SD karta z foťáku obsahuje viac fotiek detí bez tváre než naopak 🙂 Takže aj na to si už dávam pozor. Nefotím si predsa deti len kvôli instagramu 🙂
Články a weby, ktoré sa venujú Sharentingu:
https://www.digitalnizdravideti.cz/blog/sdilite-fotky-svych-deti-online-a-vite-co-je-sharenting
https://www.seznamzpravy.cz/clanek/rusky-web-pro-pedofily-vystavuje-kradene-fotky-ceskych-deti-89197
https://www.dobrenoviny.sk/c/94323/nikdy-nedavajte-na-socialne-siete-tieto-fotky-vasich-deti