Zima sa nám prehupla do druhej polovice a ja som si povedala, že mám poslednú šancu napísať článok o otužovaní detí a aj mňa, aby to ešte malo význam 🙂 Na začiatok uvediem, ako som s otužovaním začala túto zimu ja sama: spôsob a benefity, a ako sa ku mne nakoniec pridali aj deti.
Poslednú jeseň 2020 som sa konečne čiastočne odhodlala k otužovaniu. Vďaka všemocnému internetu som našla spôsob, ktorý vyhovoval aj mne bez toho, aby som na seba musela liať litre studenej vody v sprche. Toľkokrát som to skúšala a jednoducho mi to nešlo. Potrebovala som jemnejší a príjemnejší prístup, s ktorým môžu začať aj teplomilci ako ja. Áno, milujem horúcu vodu, teplé deky, horúci krb a čaj 🙂
A tak som sa dostala k otužovaniu chodidiel, tzv. periférnych častí tela (dlane, ruky, chodidlá). Prvýkrát som tento spôsob videla u Michaly Meřinskej, ktorá mu dala výstižný názov #nohyvkyblu. Chodidlá stačí namočiť nad členky do vody odstátej cez noc v lavóri. Voda tam môže stáť aj niekoľko dní a meniť ju stačí raz za čas.
Známy ľadový muž Iceman Wim Hof nazval tento tréning “severské rizoto”. V chladnej vode sa najjemnejšie svaly a cievy stiahnu a takto si ich precvičujeme. Kontrakcia svalstva spôsobí, že v tele sa zvýši krvný tlak a mozog stiahne vodu z obehu, aby tento tlak znížil. To sa prejaví potrebou vylúčiť prebytočnú vodu močom. Často je to sprevádzané bolesťou, ak je voda napríklad veľmi chladná.
Vo vode stačí ostať 2 minúty, aby sme dosiahli všetky benefity otužovania. Ak zo začiatku nevydržíte, stačí menej a postupne sa natrénujete. Otužovať týmto spôsobom sa snažím každý deň. Výnimkou sú rána, keď sa necítim dobre po fyzickej stránke, nestíham 🙂 alebo mám práve svoje dni a nie je mi to príjemné. Pokiaľ sme na prechádzke pri mori, namočím si chodidlá tam. Neskôr som plánovala namočiť sa aj celá, uvidíme časom.
K tomuto spôsobu otužovania sa samozrejme museli okamžite pripojiť aj deti, lebo veď zrkadlové neuróny sa nezaprú 🙂
V našej kultúre je otužovanie detí skôr tabu. Viac sme si zvykli na prehrievanie malých telíčok už od narodenia: zabaliť do perinky (aj v lete), prikryť dečkami, v zime o jednu vrstvu viac než my (pritom by mali mať o jednu vrstvu menej, pretože sa viac hýbu), kúpať v príliš teplej vode a zdržiavať sa v prekúrených miestnostiach.
Dovolím si citovať Daniela Rušara, autora knihy o otužovaní detí:
Na otužovanie detí by sa však malo ísť opatrne a neskôr to nechať skôr na ich detské pocity. Akým spôsobom sa môžu otužovať deti?
Asi najprirodzenejšie otužovanie je práve otužovanie vzduchom. Jeden detský imunológ sa vyjadril, že prehrievanie detí by malo byť trestným činom. Dôvodom sú alergie, astmy a znížená imunita. Deťom netreba dávať viac vrstiev oblečenia než dospelým. Dôležité je tráviť dostatok času na čerstvom a aj chladnom vzduchu. Deti majú v pomere viac hnedého tuku než dospelí, ktorý ich v chlade chráni a ohrieva viac než nás. Okrem toho sa viac pohybujú, čiže logicky potrebujú o jednu vrstvu oblečenia menej než my.
Domácnosti by sa nemali zbytočne prekurovať. Ideálna teplota je okolo 21-22 stupňov C. Netreba zabúdať na časté vetranie. Ďalšia možnosť otužovania je počas spánku. Podľa rôznych zdrojov je optimálna teplota pre spánok od 12 do 18 stupňov.
Deti doma nechávam samé rozhodnúť ako sa chcú obliecť, či chcú mať ponožky, pančuchy, papuče alebo tielko. Častokrát to dopadne tak, že aj v zime chodia deti po byte s holými nohami bosé a papuče zásadne odmietajú. Podotýkam, že náš byt naozaj nie je veľmi teplý, bývame v starej kamennej ešte rakúsko-uhorskej vile bez podlahového vykurovania. Častokrát sa stane, že prídu samé a povedia, že im je zima a následne sa idú obliecť.
Spánok a odkopávanie periny je téma snáď u 99% domácností, ktoré poznám. Okrem tých, ktoré to šikovne vyriešili spacím vakom. Moje deti vaky z duše neznášali a zúrili dovtedy pokiaľ som ich z nich nevyslobodila 😀 Spočiatku som staršiu dcéru skúšala na noc viac obliekať (pančuchy a extra tričko). Neskôr som aj toto po jednom lete vypustila a následne to nechala na nich. Častokrát si pod tú perinu zalezú sami, ale oveľa častejšie ich nohy skončia na nej. A tak som časom vaky a nadmerné obliekanie v spánku prestala riešiť.
Pokiaľ vonku nie sú extrémne mrazy a silný vietor, dovolím im byť (aspoň na chvíľu) bez čapice. Niekedy sa stalo, že si nechceli obliecť bundu. Môj trik je, aby si skúsili vyjsť na balkón a sami zhodnotili, či bez bundy vydržia alebo nie. Doteraz si ju následne po tomto pokuse vždy obliekli. Doprajme deťom vlastnú skúsenosť s chladom. Každý sa najradšej učí na sebe a vlastných chybách. Deti si potrebujú určité situácie tiež zažiť. Skúsme im trochu viac dôverovať a nechať ich rozhodnúť sa samé.
Ak by sme u nás mali sneh rovno pred domom, určite by som nemala problém ich pustiť si pobehať aj na sneh. Žiaľ túto možnosť nemáme, ale na druhej strane si chodia veľmi často bosí v lete po pláži 🙂 (zn. nemôžeme mať všetko:))
Pri otužovaní vodou treba byť opatrnejší. Platia tu určité zásady, na ktoré nesmieme zabúdať:
Otužovať sa môžu buď vo vani, sprche, s nami v lavóri na balkóne alebo namočiť chodidlá v mori, či potoku.
Podľa najnovších informácií by aj bábätká mali kúpať vo vode s teplotou okolo 37 stupňov C. Príliš teplá/horúca voda môže dokonca spôsobiť nachladenie a vysušuje pokožku dieťaťa. Bábätká môžeme skúsiť otužovať napríklad aj namočenou handričkou v chladnejšej vode, s ktorou im urobíme krátku masáž.
Práve otužovanie našich detí vo vode zaujalo najviac ľudí na sociálnych sieťach. Začalo to mojimi pokusmi s nohami v lavóri, ku ktorému sa museli pridať aj deti. Neskôr ma videli máčať si nohy aj v mori a už sa vyzúvali aj oni 🙂 Nebránila som im v tom. Som presvedčená, že prirodzene a inštinktívne vedia odhadnúť, čo im je ešte príjemné a kde majú hranicu. Zvyčajne to u nich netrvá dlho a rýchlo si bežia opäť po svojom.
Čo sa týka sprchovania a vane, tam to nechávala na nich. Ak si pustili chladnejšiu vodu a nevadilo im to, nezasahovala som. Zároveň som ich v nej nenechávala dlho.
Nezabúdajme na ruské deti, pre ktoré je otužovanie vonku s vodou a v snehu úplne prirodzené 🙂
Častá otázka a dovetok našich starých mám. My sme v našej mysli nastavení tak, že nám otužovanie pomáha, aby sme chorí neboli. Robíme to preto, aby sme boli zdraví, vitálni a plní energie. Tým netvrdím, že nás nikdy žiadna choroba neskolí.
Paradoxom je, že práve, keď píšem tento článok, jedno malé prechladenie nás práve obišlo. Zatiaľ prvé túto zimu a chytili sme ho od bratranca. Ja sa teším z toho, že malo naozaj len veľmi jemný priebeh, ktorý sme zvládli s inhalátorom, esenciálnymi olejmi a vitamínom C a D (rybí olej). Viac o tom, ako si strážime a budujeme našu imunitu nájdete v tomto článku.
Veľmi sa mi páči ako Daniel Rušar, autor knihy o otužovaní detí, spísal na svojom instagrame strachy a možné dôvody, prečo sa rodičia boja, keď sa ich deti v zime hrajú so studenou vodou:
Toto sú časté dôvody, strachy a obavy, aké sú tie vaše? Vedeli ste o tom, že podľa odborníkov až 97% našich strachov a predpovedí sa nikdy nenaplní?
Mojím cieľom je učiť deti, ako si zdravie udržať, rozprávať sa o imunite, vitamínoch, zdravej strave. Nesmerovať ich myšlienky negatívnym smerom k chorobám, nepohodliu a nepríjemným pocitom. Ako si to nastavíme v hlave, tak to budeme mať. A aj keď náhodou ochorieme, vieme tento stav niesť ľahšie a rýchlejšie 🙂
Do rúk sa mi dostala nová, netradičná a skvelá pomôcka vo forme knihy pre deti aj dospelých o otužovaní s názvom Zachariáš a studená voda. Napísal ju Daniel Rušar a ako sám hovorí: “Rád by som povzbudil nás, rodičov a dospelých, aby sme prekonali svoje strachy a dopriali deťom zážitky a experimenty, ktoré potrebuje. Zážitky, na ktoré sme my dospelí už mohli zabudnúť a teraz sa nám zdajú byť zbytočné a vzdialené.”
Dojemný príbeh vykresľuje túžbu syna Zachariáša sa okúpať v studenej vode, odkedy videl odvážneho plavca v chladnom mori. Otec mu v tom bráni a v jeho argumentoch počujeme typickú zbierku strachov nazbieranú počas jeho života. Zašo sa snaží otužovať aspoň chladom, nechce si obliekať bundu, rukavice, čapicu, pretože mu jednoducho nie je zima. Ale stále naráža na odpor rodičov, dedka, babky: “Budeš chorý, ochorieš, uvidíš.”
Zašo odvetil: “Neochoriem”. Pozeral som sa na ňu a nevedel som, prečo mi to hovorí. Nerozumel som tomu. Naozaj som chcel zostať zdravý a veril som, že aj zostanem.”
V závere knihy sa Zašo vo svojej milovanej studenej vode okúpe. Presvedčí aj otca, ktorý mal stále pochybnosti. Syn ho povzbuduje slovami: “Potrebuješ neveriť tomu, čo ti vravia ostatní. A tiež potrebujes niekoho, kto ti verí. Veríš si, ocko? Ak áno, tak sme už dvaja. Ja ti tiež verím.”
Vďaka knihe si deti môžu uvedomiť, že ich pocity sú tiež dôležité a môžu im veriť a načúvať ich. Môžu sa spoľahnúť sami na seba, bez ohľadu, čo im vraví okolie. Zároveň kniha pomáha zmeniť pohľad dospelých na chlad, prehrievanie a studenú vodu v spojení s deťmi. Som rada, že dnes vzniká aj takýto, pre niekoho netradičný, druh kníh, ktoré prinášajú osvetu o budovaní si imunity, doceľovaní duše aj vzťahu otca a syna pomocou chladnej vody.
Pevné zdravie a pozitívnu myseľ vám aj vašim deťom želá
Vaša Erika
Na záver pridávam pár zaujímavých videí, kde je vidieť, že otužovanie detí, je v iných častiach sveta bežné
Ruské deti sa otužujú v škôlke – to, čo je niekde nemysliteľné, je inde normálne
Staršie deti v snehu
Matky a deti vo ľadovej vode
Iceman Wim Hof
Najinpiratívnejší muž, ktorý ukazuje, aký je chlad liečivý a prekonal už 26 svetových rekordov
Ako správne dýchať, ak sa rozhodneme otužovať celé telo
Terezka Kramerová v tomto videu ukazuje ako :
Inšpiratívna debata certifikovaných inštuktorov metódy Wim Hof
Velmi rada citam vas blog. Kazdy den, ked poprve otvorim prehliadac kliknem na vasu ikonku. Zakazdym zaujimave clanky. Urcite vyskusam lavor. U nas mame momentalne -10, odporuca są zacat poprve aj pri takychto teplotach ?
Dakujem
L
Lenka, ďakujem za milé slová 🙂 Ja by som určite vyskúšala, aj keď len na pár sekúnd a uvidíte ako sa budete cítiť. Postupne môžete skúsiť ostať dlhšie až do 2 minút. Určite by som to nesilila a riadila sa svojimi pocitmi 🙂